Majú vládnuť Slovensku zvolení politici alebo ich sponzori?

Autor: Jana Kiššová | 18.11.2012 o 20:42 | Karma článku: 11,63 | Prečítané:  1788x

Financovanie politických strán  je u nás súčasťou predvolebného koloritu a rétorickej výbavy nových politických vodcov.  Aj prostredníctvom tejto témy sa politici snažia zapáčiť voličom. Predbiehajú sa, kto viac klepne politikom po prstoch, kto zníži poslancom platy,kto okreše stranám financie od štátu. Aj keď sa s takýmto prístupom nestotožňujem, do určitej miery ho chápem. Napokon aj Benjamin Disraeli, významný britský politik a spisovateľ, zadefinoval rozdiel medzi štátnikom a politikom, keď povedal, že štátnik myslí na budúce generácie, kým politik myslí na budúce voľby. Voľby sú jednoducho neraz to jediné, čo politikov zaujíma.

Pred niekoľkými dňami boli verejnosti predstavené obrysy nápadu Daniela Lipšica znížiť príspevky politickým stranám na polovicu a tieto navyše naviazať na získanie financií z darov a členského. Inými slovami, strana získa od štátu na svoju činnosť (príspevok za hlasy, za mandád a na činnosť) istú sumu len v prípade, ak rovnakú sumu získa na členskom alebo od sponzorov.

Pred voľbami do NR SR v roku 2012 všetky vtedajšie parlamentné strany podpísali Verejné vyhlásenie Transparency International a zaviazali sa tým presadzovať niekoľko opatrení vo financovaní, jeho transparentnosti a kontrole politických strán. Okrem iného toto vyhlásenie obsahovalo aj záväzok „vytvoriť mechanizmus na podporu získavania darov od väčšieho počtu právnických osôb alebo fyzických osôb, napríklad viazaním časti štátnych príspevkov na deklarované neštátne". K tomuto záväzku sa zaviazala aj strana SMER-SD, ktorá sa k tomu dnes stavia odmietavo. Okrem toho, že si Robert Kaliňák na takýto záväzok podľa vlastných slov nepamätá, na otázku naviazania financií od štátu na príspevky od darcov povedal: „To je začarovaný kruh. Takto strany posielate do náruče podnikateľov a sponzorov."Rovnaký názor má vraj aj Robert Fico. Popravde, aj ja. Ale ak to tvrdí Robert Fico, teda hlas toho Roberta Fica, ktorému podobný hlas   kedysi oznamoval, ako zohnal pre stranu vlastnou hlavou milióny, je to paródia najvyššieho stupňa.

Na tomto mieste musím dodať, že strana SaS sa k bodu vyhlásenia o naviazaní financií od štátu na sponzorské príspevky vyjadrila s výhradou, keďže v navrhovanej podobe vidíme mnohé riziká.

Modely financovania politických strán sú rôzne. Zjednodušene, ak tzv. americký model predpokladá financovanie najmä z darov a členského, tak tzv. európsky model kombinuje v rôznych variantoch príspevky z verejných zdrojov s financiami získanými cez členské a dary. Takto je tomu aj na Slovensku. Politické strany sú financované primárne zo štátneho rozpočtu a nič im nebráni zaviesť (za zákonom stanovených podmienok) v strane členské a získať peniaze od darcov a sponzorov.

V čase dlhovej krízy je podľa mňa opodstatnené šetriť  aj na prevádzke politického systému, teda aj na financovaní strán. Aká suma je primeraná, je na diskusiu, no polovičné krátenie sa mi zdá už na prvé počutie a poznanie potrieb chodu strany priveľa.

Naviazať peniaze od štátu na príspevky od sponzorov je v krajine plnej korupcie a klientelizmu viac ako odvážny návrh, ktorý môže byť veľmi nebezpečný. Súhlasím, v prvom kole sa ušetria peniaze (približne 6 mil. eur ročne). Ale len v prvom kole.  Pochybujem, či práve toto bude motivovať strany k zverejňovaniu všetkých svojich sponzorov. Dnes je zverejňovanie darcov strany zo zákona povinné. Ak tak nejaká strana nerobí, porušuje zákon, a to zrejme preto, že má (alebo jej predstavitelia a bratranci predstaviteľov) z takéhoto postupu „iný benefit". Takáto strana bude podľa mňa porušovať zákon aj pri naviazaní príspevku od štátu na sponzorský dar, keďže už spomínaný „benefit" bude bezpochyby vyšší, ako uvoľnenie peňazí od štátu. Okrem toho, anonymní sponzori dnes nie sú anonymní preto, že by sa hanbili povedať, že „naša firma prispela strane na jej fungovanie, lebo nám je sympatická svojim programom". Anonymní sú preto, lebo sa obávajú, že niekto zistí „zázračnú" zhodu okolností, keď získali od politickej strany vo vláde nezaslúženú výhodu. A toto je to druhé kolo, v ktorom štát môže oveľa viac stratiť, ako v prvom kole ušetril na prevádzke politických strán. O špinavostiach ohľadom sponzorov a superpôžičkách, ktorých dôsledkom boli rôzne kamoškšefty a turbozákazky som písala vo svojom predchádzajúcom blogu. Kto čítal gorilu alebo jej časti, vie, o čom je reč.

Za vyše 20 rokov pluralitného politického systému sme sa dopracovali paradoxne k tomu, že už len pojem „sponzor politickej strany" zaváňa niečím podozrivým. Uvedomovali sme si to, keď sme zakladali SaS. Ale rovnako sme si uvedomovali, že politická strana rovnako ako ktorékoľvek iné združenie potrebuje na svoju prevádzku aj peniaze. Riziko, že s peniazmi sponzorov prevezme aj ich klientelistické požiadavky, sme eliminovali tak, že sme  zaviedli nasledovné pravidlo: akýkoľvek dar strane nad 1.000,-eur musí schváliť Republiková rada. Je to naša vnútorná regulácia, akási obrana pred nečestnými úmyslami zvonka. Financovanie strán cez verejné zdroje samozrejme nie je zárukou toho, že nebude dochádzať k anonymným sponzoringom a korupcii. Vytvárajú ale možnosť pre tie politické strany, ktoré túto cestu odmietajú a je pre nich dôležitý volič, nie sponzor.

Pluralitný politický systém postavený na slobodnej súťaži myšlienok je v tomto ponímaní užitočný verejný statok. Nezabudnime, v akom ostrom kontraste voči tomu bola vláda KSČ. Prax je však taká, že o jeho užitočnosti pochybuje stále viac občanov, ak ho rovno neodmieta. Obraz politických strán je totiž taký, že sú predovšetkým nositeľmi partikulárnych sebeckých ekonomických záujmov, ktorým je ľahostajný verejný záujem. Najhoršie a nebezpečné na tom je, že sa v takejto klíme prah vnímania rozdielov medzi stranami a politikmi u občanov znižuje. Ohlas majú potom len radikálne názory, lebo tie oči a uši ešte zachytia. Niekto by zrušil politické strany a nahradil ich priamou demokraciou či dákou navoňanou tyraniou, niekto iný im „len" znížil príspevky na činnosť o polovicu. Ale prečo len o polovicu, povie si nejaký populistický radikál?

A keď sme pri tej polovici, vidím v takejto „úspore" aj ďalšie riziká:znevýhodnené by boli malé, začínajúce strany oproti veľkými, etablovaným so širšou členskou základňou, sponzormi, klientmi a v niektorých prípadoch aj mafiami.. Tak by sa konzervoval len súčasný stav, s ktorým, dovolím si povedať, je spoločnosť nespokojná a dáva to najavo aj svojou nízkou účasťou vo voľbách. No a keď vo verejnosti prevažuje mienka, že politické strany vlastne diskreditujú liberálnu demokraciu, ťažko očakávať od občanov, že budú na ich činnosť významne prispievať prostredníctvom transparentných darov. Takže sa len zvýši význam tých netransparentných.

Ako vidno, téma financovania politických strán je nielen plná paradoxov, ale aj hroziacich nezamýšľaných dôsledkov.

Na získavanie financií pre strany na ich činnosť však vidím priestor inde. Prečo dnes nemôže politická strana zorganizovať slávnostný ples, exhibičnú akciu alebo benefičný koncert, z ktorého výťažok zo vstupného použije na svoje fungovanie?  Ak za niečo prijme peniaze,  zo zákona je to prijatý dar a k nemu musí existovať notársky overená zmluva. V prípade vstupného poplatku na ples je to nereálne. Prečo nestanoviť strop výšky príspevku od štátu? Nikto snáď nespochybní, že náklady malej a veľkej strany nerastú lineárne a časť z nich je fixná, či ide o stranu, ktorá získala vo voľbách 7% alebo 40%. Toto žiaľ súčasný mechanizmus určujúci výšku príspevku vôbec nezohľadňuje.

Mohla by som pokračovať. Kým tu však nebude existovať funkčná kontrola a vyvodzovanie zodpovednosti za nedodržiavanie zákonov, akékoľvek nové pravidlá budú bezzubé.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?