Pracovná zdravotná služba je chorobou podnikania a placebom ochrany zdravia

Autor: Jana Kiššová | 22.5.2015 o 2:23 | (upravené 22.5.2015 o 3:06) Karma článku: 13,51 | Prečítané:  3689x

Ak by v podnikateľskom prostredí existovala hitparáda finančne najzaťažujúcejších opatrení v porovnaní s ich prínosom, pracovná zdravotná služba by bola vážnym kandidátom.

A to je pritom konkurencia v našej prebyrokratizovanej spoločnosti fakt silná.

Rozumiem tomu, ak má byť zvýšená miera preventívnej starostlivosti, hoc i formou pracovnej zdravotnej služby, venovaná rizikovým pracovným pozíciám (teda III. a IV. kategórii), kde sa reálne pracuje s chemikáliami, v extrémne prašnom prostredí, nadmernom hluku alebo v inak rizikovom prostredí. Ale v prípade I. a II. kategórie, kde sa jedná o pozície, kde buď „nie je žiadne riziko poškodenia zdravia“ (I.) alebo kde „nie je predpoklad poškodenia zdravia“ (II.), je to nezmysel vyťahujúci z vrecák len peniaze. Problém je, že táto ťažko formálna hlúposť stojí zamestnávateľov kopu peňazí a nič im reálne neprinesie. Nie len im. Nič neprinesie ani zamestnancom.

V podnikateľskom prostredí je nevyhnutné odbúrať všetky nezmyselné administratívne a finančné záťaže. Pomôže to vytvoriť priestor na rozvoj firiem a zamestnávanie ľudí. Aj preto sme počas našej vlády v roku 2011, okrem iného, zrušili pracovnú zdravotnú službu pre dve (ne)rizikové kategórie. No niekomu sme zjavne stúpili na otlak. V tom čase bolo v týchto kategóriách zamestnaných cca 2 milióny zamestnancov, a tak sa ani nečudujem, že niekomu zaplatená starostlivosť o nich značne chýbala. O tom, ako veľmi, som sa presvedčila až po niekoľkomesačnej štrapácii, mnohých ťažkých stretnutiach s „dotknutými“ poskytovateľmi a niekoľkých „prudko odporúčacích“ telefonátoch, aby sme nič nerušili. No podarilo sa, od 1.1.2012 sme zamestnávateľov od pracovnej zdravotnej služby pre I. a II. kategóriu odbremenili.

Jednoduchá matematika stačí na to, aby sme prišli k číslu, ktoré zamestnávatelia ušetrili. A nie len podnikatelia, ale aj celá štátna a verejná správa. Napríklad Slovenská pošta platila za pracovnú zdravotnú službu ročne vyše 1,5 mil eur. A to je len jedna jediná inštitúcia. No problém bol, že to, čo oni ušetrili, pár vyvolených firiem so štátom garantovaným biznisom nezarobilo. A to bol problém, ktorý znovuzavedenie pracovnej zdravotnej služby zaradil medzi priority Ficovej vlády do prvého roku vládnutia. S prvým doslova absurdným návrhom prišli potichučky, sťaby otestovať nálady. Verejnosť aktívne reagovala, a tak návrh stiahli. Potom vyrukovali s ďalším, a ten už pretlačili. A nie len taký hocijaký. „Po novom“ už musia mať pracovnú zdravotnú službu úplne všetky spoločnosti, dokonca aj jednoosobové eseročky a živnostníci aspoň s jedným zamestnancom. A to bez ohľadu na to, že ich práca je bezriziková. Navyše, neviem si predstaviť, ako sa dokazuje napríklad vznik šedého zákalu (poškodenie zraku). Na základe čoho sa určí, či ho zamestnanec získal v práci pri počítači alebo každovečerným vyšívaním dečiek čí štrikovaním pri televízore? Ako by niekto zisťoval, či som si ochorenie kĺbov priniesla z práce pre jednostranné zaťaženie alebo som si naň „zarobila“ pravidelným nosením vysokých podpätkov či zlým držaním tela? A to nehovorím o poškodení sluchu. Bolo by pre zvýšený hluk v práci alebo pre to, že človek denne počúva vypeckovanú hudbu cez slúchadlá v ušiach?

Aj absurdity treba robiť s noblesou a zakryť ich ušľachtilým cieľom. Ten bol na svete - zvýšime ochranu a bezpečnosť zdravia ľuďom. Veď kto by to nechcel? O tom sa ale ťažko presviedčajú tí, čo si to vyskúšali a vedia, že im a ich zamestnancom to nič neprinieslo. Ťažko o tom presvedčia podnikateľa so štyrmi zamestnancami v prenajatých administratívnych priestoroch, ktorý má dať za akýsi audit pracovného prostredia 200 eur, za kategorizáciu prác (ktorú navyše vykonáva aj orgán verejného zdravotníctva) a poradenstvo ďalšie peniaze, za každého zamestnanca nejaké ďalšie poplatky a umastený fešák v kravate ho presviedča, že „ešte aj preventívne prehliadky by sa hodili“. Predkladatelia znovuzavedenia pracovnej zdravotnej služby teda pritvrdili a odvolávajú sa na stanovisko Európskej komisie, podľa ktorej je údajne zamestnávateľ povinný chrániť zdravie všetkých zamestnancov, a to bez ohľadu na kategóriu práce a riziko pre zdravie. A týmto si zdôvodnili zavedenie povinnosti pracovnej zdravotnej služby aj pre I. a II. kategóriu, čo už ale nekorešponduje s rozdielnym prístupom k preventívnym prehliadkam. Nekorešponduje to ani so zavedeným (a EU akceptovaným) systémom napríklad v Českej republike, kde sa povinnosť nevzťahuje na zamestnancov I. kategórie alebo systémom v Poľsku, kde môže zamestnávateľ vykonávať pracovnú zdravotnú službu osobne pri zamestnávaní menej ako 10 zamestnancov a pri splnení vyššieho stupňa odbornej spôsobilosti až menej ako 20 zamestnancov. Teda ani náhodou rovnaké podmienky pre zamestnanca v malých a väčších firmách.

Predkladatelia v horlivosti splnenia povelov z Bruselu (alebo firiem podnikajúcich v zdravotníctve) opomenuli ešte jednu vec. Legislatíva EÚ síce hovorí o povinnosti zaviesť preventívne opatrenia, no hovorí aj o tom, že majú byť primerané. Ak je z približne 2 mil zamestnancov ročne zaznamenaných približne 300 prípadov chorôb z povolania (v roku 2013 to bolo 301 prípadov, teda 0,0151% a v roku 2014 to bolo 373 prípadov, teda 0,0187%). Takéto čísla sú v štatistike obvykle štatistickou odchýlkou a nie spúšťačom opatrení pre vyše 2 mil zamestnancov. A pokuty vo výškach desaťtisícov eur vonkoncom nie sú primeranými, ak hovoríme o preventívnych opatreniach k niečomu, kde je takmer mizivé riziko vzniku ochorenia z povolania.

Som preto presvedčená, že pracovná zdravotná služba pre I. a II. kategóriu je vynútenou šikanou zamestnávateľov, nič im neprináša, len ich stojí čas a peniaze a preto ju treba zrušiť. A som presvedčená, že povinnosti plynúce z legislatívy EÚ vo vzťahu k bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci si uspokojivo plníme opatreniami uvedenými v zákone o BOZP a vonkoncom nie je dôvod ísť s povinnosťami nad jej rámec.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?