reklama

Pracovná zdravotná služba je chorobou podnikania a placebom ochrany zdravia

Ak by v podnikateľskom prostredí existovala hitparáda finančne najzaťažujúcejších opatrení v porovnaní s ich prínosom, pracovná zdravotná služba by bola vážnym kandidátom.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (23)

A to je pritom konkurencia v našej prebyrokratizovanej spoločnosti fakt silná.

Rozumiem tomu, ak má byť zvýšená miera preventívnej starostlivosti, hoc i formou pracovnej zdravotnej služby, venovaná rizikovým pracovným pozíciám (teda III. a IV. kategórii), kde sa reálne pracuje s chemikáliami, v extrémne prašnom prostredí, nadmernom hluku alebo v inak rizikovom prostredí. Ale v prípade I. a II. kategórie, kde sa jedná o pozície, kde buď „nie je žiadne riziko poškodenia zdravia“ (I.) alebo kde „nie je predpoklad poškodenia zdravia“ (II.), je to nezmysel vyťahujúci z vrecák len peniaze. Problém je, že táto ťažko formálna hlúposť stojí zamestnávateľov kopu peňazí a nič im reálne neprinesie. Nie len im. Nič neprinesie ani zamestnancom.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V podnikateľskom prostredí je nevyhnutné odbúrať všetky nezmyselné administratívne a finančné záťaže. Pomôže to vytvoriť priestor na rozvoj firiem a zamestnávanie ľudí. Aj preto sme počas našej vlády v roku 2011, okrem iného, zrušili pracovnú zdravotnú službu pre dve (ne)rizikové kategórie. No niekomu sme zjavne stúpili na otlak. V tom čase bolo v týchto kategóriách zamestnaných cca 2 milióny zamestnancov, a tak sa ani nečudujem, že niekomu zaplatená starostlivosť o nich značne chýbala. O tom, ako veľmi, som sa presvedčila až po niekoľkomesačnej štrapácii, mnohých ťažkých stretnutiach s „dotknutými“ poskytovateľmi a niekoľkých „prudko odporúčacích“ telefonátoch, aby sme nič nerušili. No podarilo sa, od 1.1.2012 sme zamestnávateľov od pracovnej zdravotnej služby pre I. a II. kategóriu odbremenili.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Jednoduchá matematika stačí na to, aby sme prišli k číslu, ktoré zamestnávatelia ušetrili. A nie len podnikatelia, ale aj celá štátna a verejná správa. Napríklad Slovenská pošta platila za pracovnú zdravotnú službu ročne vyše 1,5 mil eur. A to je len jedna jediná inštitúcia. No problém bol, že to, čo oni ušetrili, pár vyvolených firiem so štátom garantovaným biznisom nezarobilo. A to bol problém, ktorý znovuzavedenie pracovnej zdravotnej služby zaradil medzi priority Ficovej vlády do prvého roku vládnutia. S prvým doslova absurdným návrhom prišli potichučky, sťaby otestovať nálady. Verejnosť aktívne reagovala, a tak návrh stiahli. Potom vyrukovali s ďalším, a ten už pretlačili. A nie len taký hocijaký. „Po novom“ už musia mať pracovnú zdravotnú službu úplne všetky spoločnosti, dokonca aj jednoosobové eseročky a živnostníci aspoň s jedným zamestnancom. A to bez ohľadu na to, že ich práca je bezriziková. Navyše, neviem si predstaviť, ako sa dokazuje napríklad vznik šedého zákalu (poškodenie zraku). Na základe čoho sa určí, či ho zamestnanec získal v práci pri počítači alebo každovečerným vyšívaním dečiek čí štrikovaním pri televízore? Ako by niekto zisťoval, či som si ochorenie kĺbov priniesla z práce pre jednostranné zaťaženie alebo som si naň „zarobila“ pravidelným nosením vysokých podpätkov či zlým držaním tela? A to nehovorím o poškodení sluchu. Bolo by pre zvýšený hluk v práci alebo pre to, že človek denne počúva vypeckovanú hudbu cez slúchadlá v ušiach?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Aj absurdity treba robiť s noblesou a zakryť ich ušľachtilým cieľom. Ten bol na svete - zvýšime ochranu a bezpečnosť zdravia ľuďom. Veď kto by to nechcel? O tom sa ale ťažko presviedčajú tí, čo si to vyskúšali a vedia, že im a ich zamestnancom to nič neprinieslo. Ťažko o tom presvedčia podnikateľa so štyrmi zamestnancami v prenajatých administratívnych priestoroch, ktorý má dať za akýsi audit pracovného prostredia 200 eur, za kategorizáciu prác (ktorú navyše vykonáva aj orgán verejného zdravotníctva) a poradenstvo ďalšie peniaze, za každého zamestnanca nejaké ďalšie poplatky a umastený fešák v kravate ho presviedča, že „ešte aj preventívne prehliadky by sa hodili“. Predkladatelia znovuzavedenia pracovnej zdravotnej služby teda pritvrdili a odvolávajú sa na stanovisko Európskej komisie, podľa ktorej je údajne zamestnávateľ povinný chrániť zdravie všetkých zamestnancov, a to bez ohľadu na kategóriu práce a riziko pre zdravie. A týmto si zdôvodnili zavedenie povinnosti pracovnej zdravotnej služby aj pre I. a II. kategóriu, čo už ale nekorešponduje s rozdielnym prístupom k preventívnym prehliadkam. Nekorešponduje to ani so zavedeným (a EU akceptovaným) systémom napríklad v Českej republike, kde sa povinnosť nevzťahuje na zamestnancov I. kategórie alebo systémom v Poľsku, kde môže zamestnávateľ vykonávať pracovnú zdravotnú službu osobne pri zamestnávaní menej ako 10 zamestnancov a pri splnení vyššieho stupňa odbornej spôsobilosti až menej ako 20 zamestnancov. Teda ani náhodou rovnaké podmienky pre zamestnanca v malých a väčších firmách.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Predkladatelia v horlivosti splnenia povelov z Bruselu (alebo firiem podnikajúcich v zdravotníctve) opomenuli ešte jednu vec. Legislatíva EÚ síce hovorí o povinnosti zaviesť preventívne opatrenia, no hovorí aj o tom, že majú byť primerané. Ak je z približne 2 mil zamestnancov ročne zaznamenaných približne 300 prípadov chorôb z povolania (v roku 2013 to bolo 301 prípadov, teda 0,0151% a v roku 2014 to bolo 373 prípadov, teda 0,0187%). Takéto čísla sú v štatistike obvykle štatistickou odchýlkou a nie spúšťačom opatrení pre vyše 2 mil zamestnancov. A pokuty vo výškach desaťtisícov eur vonkoncom nie sú primeranými, ak hovoríme o preventívnych opatreniach k niečomu, kde je takmer mizivé riziko vzniku ochorenia z povolania.

Som preto presvedčená, že pracovná zdravotná služba pre I. a II. kategóriu je vynútenou šikanou zamestnávateľov, nič im neprináša, len ich stojí čas a peniaze a preto ju treba zrušiť. A som presvedčená, že povinnosti plynúce z legislatívy EÚ vo vzťahu k bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci si uspokojivo plníme opatreniami uvedenými v zákone o BOZP a vonkoncom nie je dôvod ísť s povinnosťami nad jej rámec.

Jana Kiššová

Jana Kiššová

Bloger 
  • Počet článkov:  43
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som podpredsedníčkou strany Sloboda a Solidarita, poslankyňou Národnej rady SR a predsedníčkou Výboru NR SR pre hospodárske záležitosti.Vážim si ľudí, prácu, život a za najvyššiu hodnotu v každej jeho oblasti považujem slobodu. Rovnako ekonomickú aj osobnú. V strane sa venujem hlavne podnikateľskému prostrediu a jeho zjednodušovaniu. Mojím cieľom je odbúrať z neho nezmyselné povinnosti, finančnú záťaž, byrokraciu a škodlivé bariéry. Poukazujem na potrebu rovnakého metra pre štát a podnikateľov a potrebu podporovať strednú vrstvu. Som presvedčená, že sú to nevyhnutné podmienky na to, aby sa na Slovensku oplatilo pracovať, podnikať a žiť. Venujem sa aj téme eutanázie, o ktorej verím, bude raz realitou aj na Slovensku. O tomto všetkom píšem. Verím, že aj moje príspevky si tu nájdu svojich čitateľov a teším sa na konštruktívnu diskusiu :-). Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu