reklama

Keď otcovia zabíjajú svoje deti

Slovenskom otriasol ďalší príbeh, pri ktorom vraj niekto vraždil. Bol to otec, čo si zabil vlastného syna odpojením od dýchacieho prístroja. Je to nebezpečný kriminálnik, treba ho ihneď zabasnúť. Desné, však?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (234)

Žiaľ, takto sa pozerá súd na otca, ktorý sa 24 rokov s nepredstaviteľnou trpezlivosťou a nepochybne aj láskou staral o svojho ťažko postihnutého Dominika. Koho to ale zaujíma, že ho miloval? Kto riešil, že už ďalej nemohol, nevládal? Kto si vie predstaviť 24 rokov každodennej starostlivosti o nevyliečiteľne choré dieťa, ktoré sa nielenže nikdy samé nenaje a neprebalí, ale sa nikdy ani neusmeje, nikdy rodičov nepohladí a nikdy im nevyšle ani minimálny signál nádeje, že to celé má nejaký zmysel. Kto nezažil, nepochopí. A nepochopí ani ten, kto len videl a počul. Ale súdiť vieme všetci na výbornú.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Slovenská legislatíva je v tomto neúprosná.

Náš trestný zákon kvalifikuje aktívne konanie smerujúce proti životu človeka ako trestný čin vraždy (§ 145) alebo úkladnej vraždy (§ 144) bez ohľadu na to, či sa tak deje na vážnu žiadosť poškodenej osoby alebo zo súcitu konajúcej osoby s osobou poškodenou.

Preto tá rýchla basa a hrozba 25-ročného trestu odňatia slobody. Otec Jozef je našou legislatívou postavený na rovnakú úroveň ako úkladný vrah alebo hrdlorez.

A čo na to štát? Mlčí. Kto a ako tejto rodine pomohol?

Ministerstvo chlapcovi prispievalo.

„Chlapec bol považovaný za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a bol podporovaný niekoľkými peňažnými príspevkami, ktoré mu boli vyplácané postupne od roku 2010. Bola to kompenzácia zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo opotrebovaním šatstva, obuvi a bytového zariadenia, zabezpečenie prevádzky auta, diétne stravovanie, opatrovanie, kúpa osobného auta a pomôcky, akými sú mechanický vozík a autosedačka pre dieťa,“ reagovala Jana Lukáčová, riaditeľka kancelárie generálneho riaditeľa ÚPSVaR.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Správne. Štát prispieval, ale nepomohol.
Jediné, na čo sa zmohol, bolo nepustiť ho na pohreb svojho syna.

Hlavne, že celá politická scéna, ktorá formuje povahu tohto štátu, odtláča od seba tému eutanázie, akoby bola infikovaná cholerou. Neviem, či príbeh otca a jeho ťažko chorého syna Dominika by splnil kritériá, aké kladieme na eutanáziu my, v SaS. Ale viem s úplnou istotou, že eutanázia je legálne východisko z neuveriteľného utrpenia, ktoré prežíva ťažko chorý človek a s ním aj jeho najbližší.

Pýtam sa, komu pomáha legislatíva, ktorá neumožňuje v jednej demokratickej a slobodnej krajine v 21. storočí, akou Slovensko je, rozhodnúť sa pre milosrdnú smrť, ak niet východiska? Ako a komu v rodine Jozefa pomohlo ustanovenie, ktoré z neho pre jeho konanie spravilo úkladného vraha bez možnosti zohľadniť poľahčujúce okolnosti?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Súcit totiž v trestnom zákone nie je okolnosťou vylučujúcou protiprávnosť, nie je znakom akejkoľvek privilegovanej skutkovej podstaty, ba nie je zaradený ani medzi taxatívny výpočet poľahčujúcich okolností.

Jozefa a jeho rodiny mi je nesmierne ľúto. Viem si predstaviť, ako zlikviduje človeka a jeho psychiku, keď sa každý deň bezmocne pozerá na utrpenie svojich najbližších a nedokáže im pomôcť. Nepovažujem ho za vraha ani za kriminálnika. Som presvedčená, že tých ťažkých 24 rokov starostlivosti o svojho syna by zvládol málokto. Tento zlomený chlap dnes ďaleko viac ako 25 rokov basy potrebuje odbornú pomoc. A nie len on, ale celá jeho rodina.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Preto chcem veriť, že tí, ktorí budú posudzovať konanie otca od psychiatrov až po sudcov, nájdu v jeho zúfalom čine dostatok poľahčujúcich okolností, ktoré ho z morálneho hľadiska nezaradia medzi beštiálnych vrahov a kriminálnikov. Verím, že práve tieto poľahčujúce okolnosti sa stanú dobrým dôvodom na udelenie milosti. Slovenský prezident totiž podľa ústavy odpúšťa alebo zmierňuje tresty. Verím, že ten dnešný bude spravodlivý.

Jana Kiššová

Jana Kiššová

Bloger 
  • Počet článkov:  43
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som podpredsedníčkou strany Sloboda a Solidarita, poslankyňou Národnej rady SR a predsedníčkou Výboru NR SR pre hospodárske záležitosti.Vážim si ľudí, prácu, život a za najvyššiu hodnotu v každej jeho oblasti považujem slobodu. Rovnako ekonomickú aj osobnú. V strane sa venujem hlavne podnikateľskému prostrediu a jeho zjednodušovaniu. Mojím cieľom je odbúrať z neho nezmyselné povinnosti, finančnú záťaž, byrokraciu a škodlivé bariéry. Poukazujem na potrebu rovnakého metra pre štát a podnikateľov a potrebu podporovať strednú vrstvu. Som presvedčená, že sú to nevyhnutné podmienky na to, aby sa na Slovensku oplatilo pracovať, podnikať a žiť. Venujem sa aj téme eutanázie, o ktorej verím, bude raz realitou aj na Slovensku. O tomto všetkom píšem. Verím, že aj moje príspevky si tu nájdu svojich čitateľov a teším sa na konštruktívnu diskusiu :-). Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu