Ak by sme spočítali, koľko nás stáli predané emisie pod cenu, nástenkové tendre, škandalózny mýtny systém, nehorázne sociálne podniky, kráľovsky honorované klábosenie zvané „sociálny dialóg“ bývalej ministerky práce so svojou štátnou tajomníčkou, superkšeft s platinovými sitkami a mnohé predražené zákazky, mohli sme mať dnes na Slovensku zlaté kľučky na verejných toaletách. Miesto toho však má zlaté kľučky doma niekto úplne iný.
Čisté a transparentné financovanie politických strán je absolútnym základom a nevyhnutnou (nie však postačujúcou) podmienkou čistoty verejného života. Je zároveň základom pre boj proti korupcii. Pre stranu SaS to je od jej vzniku jedna zo zásadných priorít.
- zverejňujeme informácie ohľadom financovania našej strany nad rámec zákona,
- prijali sme pravidlo, že neprijímame dary ani inú formu sponzoringu, dokonca ani členské príspevky nad sumu 1.000,-eur bez toho, aby o tom rozhodla Republiková rada,
- neprijímame dary od podnikateľských subjektov, aby sme tak na stranu nenaviazali nejaký záväzok alebo povinnosť v budúcnosti plniť nejaké politické objednávky,
- veľmi prísne sledujeme hospodárnosť a účelnosť vynakladaných prostriedkov.
Naši voliči presne vedia, že darcami SaS sú naši zakladajúci členovia, pretože sú zverejnení. Naši voliči presne vedia, ako vyzerá kampaň SaS, z čoho je financovaná a koľko nás stojí. Vedia aj to, že nestojí milióny a patrí k tým najskromnejším. Odohráva sa totiž na námestiach, a to bez ohľadu na počasie. Nie je to honosná kampaň vo vykúrených kultúrnych domoch za účasti drahých celebrít na červenom koberci.
Ale snaha o transparentné financovanie by nemala byť o len o tom, že sa strany v rámci svojich vnútorných pravidiel obmedzia. To je málo. Niektoré o to napokon nemajú ani záujem. Musia sa zmeniť pravidlá a do účtovníctva politických strán musí vidieť verejnosť. Preto sa aj SaS prihlásila k výzve mimovládnych organizácií urobiť v tejto veci zásadný poriadok.
Dnes Slovensku reálne hrozí, že Smer získa v parlamente väčšinu, dokonca možno ústavnú. Navyše ide o stranu, ktorá doteraz nevysvetlila svoje financovanie ani nevyvrátila závažné obvinenia, ktoré na ňu vrhajú obrovský tieň nedôvery. Hlas podobný Ficovi sa zamietol pod koberec. Ani prokuratúra sa neunúvala konať. A to ani po tom, čo spoluzakladajúci člen tejto strany Bohumil Hanzel verejne vyhlásil, že disponuje dostatočnými preukaznými dôkazmi o nezákonnom financovaní strany.
Dnes sa smeráci tvária, že idú bojovať s korupciou. Veď to je úplný výsmech. Nie je na mieste náhodou otázka, kto za touto stranou stojí a aké záujmové skupiny sa cez nich dostanú do parlamentu? Kto tu bude skutočne vládnuť? Komu budú títo nadmieru sebavedomí politici ďalšie 4 roky visieť na šnúrke od treniek? Koho politické objednávky budú plniť? Komu budú dohadzovať funkcie a zákazky?
Voličov Smeru to pramálo zaujíma. Stačí im oblbovanie o istotách?
Slovensko nie je stále von z mečiarizmu. Smer je klonom HZDS. Voči mečiarizmu sa sformovala nakoniec silná opozícia, ktorá ho v ťažkom zápase porazila. Verím, že sa to dá zopakovať. Verím, že voliči to napriek špinavej a obsahovo prázdnej kampani nevzdajú a dokážu ešte rozlíšiť podstatné od nepodstatného. Opäť moc leží na ulici.