reklama

Čo nové Váhostav?

Keď vrcholila panika súvisiaca s nevyplatenými dlhmi Váhostavu, boli sme svedkami toho, ako nastúpil na scénu Robert Fico, aby vo veľkom štýle zachránil živnostníkov a podnikateľov.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

No v skutočnosti išlo o záchranu jedného z krstných otcov Smer-u, samozrejme spolu so svojou reputáciou. Kauzu Váhostav totiž už nešlo zamiesť pod koberec tak, ako Doprastav. Tlak zúfalých živnostníkov a drobných podnikateľov bol tak veľký, že predpovedal problém, ktorý si premiér Fico nemohol dovoliť.

Kým k celému problému došlo, vláda sa, v zastúpení Národnej diaľničnej spoločnosti, na celú situáciu úplne vykašľala. Nezaujímala ju platobná disciplína Váhostavu a nezaujímalo ju, či Váhostav, ktorému štát riadne platí, vypláca svojich subdodávateľov. Nevyplácal, dlhy rástli a začínali sa ozývať nespokojní veritelia. O nezáujme Roberta Fica svedčili aj jeho vyjadrenia, aby mu dali všetci s Váhostavom pokoj, že čo on s tým má. Niečo s tým začal mať až v momente, kedy šípil problém padajúci na vlastnú hlavu a pod tlakom v panike, nepozerajúc sa vpravo ani vľavo, prijal riešenie hodné majstra. Nie však zodpovedného politika a premiéra.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V zrýchlenom konaní dal schváliť zákon, na základe ktorého majú byť dlhy tejto súkromnej spoločnosti pána Širokého hradené zo špeciálneho bankového odvodu. Pod heslom „zlé banky to zaplatia“ teda z prostriedkov, ktoré sú účelovo vyberané, kumulované a majú slúžiť na záchranu finančného systému v prípade krízy. Nie na dlhy súkromnej firmy. Okrem toho, že je to nehorázna nespravodlivosť voči všetkým slušným podnikateľom a iným dlžníkom, ktorých sa to netýka, vláda túto partizánčinu urobila dokonca poza chrbát Európskej komisie (EK) a Európskej centrálnej banky (ECB). A to napriek tomu, že vzhľadom na charakter transakcie mala povinnosť daný postup konzultovať s ECB a od EK naň mala mať na to súhlas. Ani jedno ani druhé sa neudialo, vláda jednoducho postup vyžadovaný európskou legislatívou odignorovala, hoci si musí byť vedomá možných negatívnych dopadov. Je totiž vysoko pravdepodobné, že šlo o nedovolenú štátnu pomoc a že tento postup bude mať pre Slovensko ešte negatívne konzekvencie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vzhľadom na to, že aj v čase, kedy sa to udialo, sme upozorňovali a tušili možné problémy z takéhoto postupu, oslovili sme v tejto veci EK so žiadosťou o vyjadrenie. Tá sa už vyjadrila, citujem zo stanoviska:

„Príslušný členský štát nesmie navrhované opatrenie vykonať, kým o ňom Komisia neprijme konečné rozhodnutie. Komisii doteraz nebola doručená notifikácia o tomto opatrení ani sťažnosti týkajúce sa tohto opatrenia.“

Bez ohľadu na to, ako prípad Váhostav dopadne a či Slovensko bude musieť do fondu peniaze vrátiť, jedno je zjavné. Inštitút reštrukturalizácií nie je nastavený správne a vonkoncom nie spravodlivo. Reštrukturalizácia na slovenský spôsob sa využíva na záchranu firiem, ktoré by mali za normálnych okolností zbankrotovať.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nebol to ale len Váhostav s pachuťou podvodu od začiatku až po koniec. Boli to aj iné firmy, ktoré za pomoci šikovných právnikov a spriaznených správcov veci zariadia tak, že obeťami takéhoto bezohľadného podnikania boli malé firmy a živnostníci.

O tom, že na Slovensku máme nastavený systém reštrukturalizácií nesprávne, svedčia aj niektoré čísla Svetovej banky:

Dĺžka reštrukturalizačného konania

Hodnoty vyjadrujú priemernú dĺžku reštrukturalizačného konania vyjadrenú v kalendárnych rokoch. Obdobie zahŕňa aj všetky odvolania a oneskorenie.

Krajina

 

2011

 

2012

2013

2014

2015

Dánsko

1,1

1

1

1

1

Rakúsko

1,1

1,1

1,1

1,1

1,1

Nemecko

1,2

1,2

1,2

1,2

1,2

Maďarsko

2

2

2

2

2

Česká republika

3,2

3,2

3,2

2,1

2,1

Slovenská republika

4

4

4

4

4

„Cena“ za reštrukturalizačné konanie

Priemerné náklady reštrukturalizačného konania. Predstavujú trovy konania (napr. poplatky právnikom). Zaznamenávajú sa ako percento z hodnoty majetku spoločnosti.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 

Krajina

 

2011

2012

2013

2014

2015

Dánsko

4

4

4

4

4

Nemecko

8

8

8

8

8

Maďarsko

14,5

14,5

14,5

14,5

14,5

Rakúsko

18

18

10

10

10

Česká republika

17

17

17

17

17

Slovenská republika

18

18

18

18

18

Úspešnosť vymáhania pohľadávok (%)

Hodnoty predstavujú percento vymožiteľnosti pohľadávky.

 

Krajina

 

2011

2012

2013

2014

2015

Dánsko

89,4

87,3

87,1

87

87,5

Nemecko

81,9

82,9

78,4

83,2

83,4

Rakúsko

73,1

72,7

83,3

82,4

82,6

Česká republika

55,9

56

56,3

65

65,6

Slovenská republika

55,3

54,3

53,6

54,1

54,4

Maďarsko

37,9

39,2

38,8

38,3

40,2

Zdroj: World Bank Group (http://www.doingbusiness.org/)

Tieto čísla dokazujú, že nastavenie pravidiel pre reštrukturalizácie nie je dobré, preto navrhujeme v našom programe Agenda 2020 tieto zmeny:

- zaviesť podmienku pre reštrukturalizácie minimálne 50% uspokojenie veriteľov počas maximálne 4 rokov

- zaviesť povinnosť informovať veriteľov o všetkých krokoch reštrukturalizácie poštou a zverejnením na internete

- zrušiť obmedzenie, podľa ktorého je na prijatie plánu potrebná väčšina veriteľov, ktorých suma zistených pohľadávok presahuje 1% zistených pohľadávok danej skupiny

- zrušiť pravidlo, podľa ktorého sa skupiny nijako nedotknuté reštrukturalizačným plánom považujú automaticky za skupiny súhlasiace s plánom

- zaviesť pravidlo, podľa ktorého súd nebude môcť nahradiť hlas skupiny, ak aspoň jeden veriteľ, ktorého pohľadávka by za normálnych okolností (bez reštrukturalizácie) nebola nadriadená danej skupine, bude vo výhode oproti danej skupine, o ktorej súhlase má rozhodnúť súd

- umožniť subdodávateľom firiem v reštrukturalizácii, ak im neplatia, bez akýchkoľvek sankcií a postihov okamžite vypovedať všetky zmluvné vzťahy alebo pozastaviť pre ne práce

- zaviesť povinnosť zverejňovať informácie o úspešnosti správcov konkurzov a reštrukturalizácií

Všetky tieto a ďalšie opatrenia sledujú jediný cieľ – spravodlivosť, posilnenie malých veriteľov oproti veľkým a najmä prevenciu pred zneužívaním reštrukturalizácie na podnikanie, ktoré je v hlbokom rozpore s dobrými mravmi.

Nerobme si však ilúzie. To, akým spôsobom budú u nás fungovať reštrukturalizácie, nezávisí len od zákona. Pretože to, akým spôsobom je zákon uplatňovaný, závisí hlavne od toho, akým spôsobom je uplatňovaná moc.

Ak vás článok zaujal, budem vďačná za jeho podporu a zdieľanie.
Ďakujem, Jana Kiššová

Jana Kiššová

Jana Kiššová

Bloger 
  • Počet článkov:  43
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som podpredsedníčkou strany Sloboda a Solidarita, poslankyňou Národnej rady SR a predsedníčkou Výboru NR SR pre hospodárske záležitosti.Vážim si ľudí, prácu, život a za najvyššiu hodnotu v každej jeho oblasti považujem slobodu. Rovnako ekonomickú aj osobnú. V strane sa venujem hlavne podnikateľskému prostrediu a jeho zjednodušovaniu. Mojím cieľom je odbúrať z neho nezmyselné povinnosti, finančnú záťaž, byrokraciu a škodlivé bariéry. Poukazujem na potrebu rovnakého metra pre štát a podnikateľov a potrebu podporovať strednú vrstvu. Som presvedčená, že sú to nevyhnutné podmienky na to, aby sa na Slovensku oplatilo pracovať, podnikať a žiť. Venujem sa aj téme eutanázie, o ktorej verím, bude raz realitou aj na Slovensku. O tomto všetkom píšem. Verím, že aj moje príspevky si tu nájdu svojich čitateľov a teším sa na konštruktívnu diskusiu :-). Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu